Autor referátu: fetamin
Globálne zmeny hmotných a nehmotných tokov uľahčuje digitalizácia. Siete informačných
a komunikačných technologií (IKT) umožňujú prístup k informáciám.
Môžeme teda konštatovať, že globalizácia a digitalizácia majú závažný vplyv na
geografiu a inovácie, a tiež na výber lokality. V praxi to môže znamenať radikálne
zmeny v rozdelení trhu, modeloch rastu, zamestnanosti a príjmoch.V Európe prebiehajú
rozsiahle transformácie.
Európske regióny sa menia aj v dôsledku politického vývoja. Hospodárska a menová
únia (HMU) a rozšírenie EU smerom na východ boli politickým rozhodnutím. Dôsledky
sa však prejavujú aj v procese ekonomickej integrácie v Európe. HMU má veľa pozitívnych
dôsledkov - rozšírenie trhu, väčšiu transparentnosť cien a stabilnejšiu hospodársku
politiku, ktorá vedie k zníženiu kapitálových nákladov. Niektoré firmy zbohatli
a následkom toho sa zvýšila konkurencia medzi regiónmi. Niektoré firmy sú lepšie
ocenené, než firmy v menej rozvinutých regiónoch - týka sa to najmä malých, ktoré
v produktivite, technológii a metódach riadenia zaostávajú. Malé firmy sú tak
stále pod tlakom, pretože konkurenčne vyspelejšie firmy sú pre trh dostupnejšie.
Náklady na pracovnú silu v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte narastajú.
HMU znamená, že finančná politika (napr. devalvacia meny) sa už nedá aplikovat
na dosiahnutie konkurencieschopnosti domácich výrobkov. Menej rozvinuté regióny
sú pod dvojitým tlakom - v zóne euro aj mimo nej.
Rozširovanie EU menej rozvinutým regiónom komplikuje situáciu. Práve tieto regióny
budú určovať priemernú úroveň blahobytu. Prispôsobiť sa tejto situácii si vyžaduje
nejaký čas, ale práve ten je príliš krátky.
Regionálny vplyv: ťažkosti a možnosti
IKT možu odstrániť geografické bariéry a umožniť okrajovým regiónom prekonať fyzické
prekážky. Niektoré regióny budú vedieť lepšie využť výhody spojené s lokalitou.
Špecifické aspekty a rôzne výhody, ktoré s lokalitou súvisia, sa budú skôr zdôrazňovať
než zanikať. Dá sa to ilustrovať na 4 prípadoch.
1. Regióny v digitalizovanej ekonomike
Čo sa týka prístupu IKT k infraštruktúre a službám s pridanou hodnotou, firmy
v menej rozvinutých regiónoch ešte zaostávajú. Ak sa majú využiť nové technológie,
občania musia byť ochotní a schopní ich využiť. To si žiada nových odborníkov
na výpočtovú a komunikačnú techniku a inštitúcie, ktoré by spĺňali požiadavky
priemyslu. Menej rozvinuté regióny však tieto podmienky nespĺňajú. Ich atraktívnosť
pre investorov je ovplyvnená kvalitou infraštruktúr, HDP na hlavu, dynamickosťou
podnikateľského prostredia, a i. Firmy v regiónoch sa musia naučit pracovat s
pojmami duševného vlastníctva a informačnou asymetriou nehmotných tokov.
2. Prisposobenie výrobkov a služieb potrebám lokality
Finálna úprava výrobkov a služieb podľa lokálnych zvyklostí a tradícií sa čoraz
viac objavuje vo všetkých oblastiach - od potravín až po obchodné služby zákazníkom.
Zložité a neisté transakcie a tie, ktoré závisia od kvality, zdôrazňujú priestorovú
blízkosť výrobcu a zákazníka. A preto aj v digitalizovanej ekonomike rozhodujú
lokálne humánne, sociálne a inštitucionálne podmienky. V pripade regionov to znamená,
že čím sú lepšie prepracované a diferencované lokálne požiadavky, tým je menšia
pravdepodobnosť, že neosobný elektronický obchod nahradí fyzickú osobu.
3. Specializacia a komplementarizacia
V dlhšom časovom horizonte povedie európska a globálna konkurencia k väčšej regionálnej
špecializácii. Nie je pravdepodobné, že si regióny udržia svetovú triedu a konkurenčné
ceny v priemysle vlastnými silami. Hlavný problém spočíva v určení, na ktoré oblasti
sa región má špecializovať. Príkladov úspešných stratégií je dosť. Dokazujú to
talianské textilné firmy, portugalské inovačné biotechnologické firmy, počítačové
firmy v Kalifornii. Nie je ľahke nasledovať ich príklad, pretože tieto firmy už
obsadili trh.
Inou alternatívou pre firmy v menej rozvinutých regiónoch je dopĺňať niektoré
činnosti inde v Európe, konkrétne, spolupracovať s poprednými firmami. IKT slúžia
na prepojenie týchto firiem s epicentrami inovácie. Príklady nachádzame v automobilovom
priemysle, elektronike a agropotravinárstve, pričom investície išli nielen do
firiem v menej rozvinutých regiónoch štátov EU, ale aj do štátov čakajúcich na
vstup do EU. Ekonomiky štátov strednej a východnej Európy (SVE) vykazujú známky
konvergencie k priemyselným špecializáciám severných štátov EU.
4. Spolupráca a konkurencia medzi regiónmi
HMU, jednotný trh a rozšírenie EU vytvárajú spolu tlak na menej rozvinuté regiony
EU. Všetky firmy EU však majú prednostný prístup na svetové trhy, čo je z hľadiska
budúcnosti pozitívne. V súčasnosti treba vytvoriť vzťahy s partnermi po celej
Európe. Globalizáciou sa stratí konkurenčné postavenie firiem EU, ktoré vyrábajú
tovar, ktorého výroba je pracná. Novú silu treba hľadať skôr v trhoch bohatých
na poznatky než v nasýtených tradičných trhoch. V menej rozvinutých regiónoch
a štátoch SVE je potrebná reštrukturalizácia kľúčových rezortov. Profil špecializácie
štátov SVE zaradených do prvého kola rokovaní o vstupe do EU a hlavných štátov
EU naznačuje, že k silnej konkurencii v oblasti trhov na regionálnej úrovni nepríde.
Ku konkurencii však príde v oblasti priamych zahraničných investícií (PZI). Najnovšie
trendy v rozložení PZI zaznamenali pokles v južných a nárast v severných členských
štátoch EU. Niektoré štáty SVE, napríklad Maďarsko a Česká republika sú z tohto
hladiska na tom dosť dobre, ak nie ešte lepšie než niektoré menej rozvinuté regióny
EU.
Príprava na budúcnosť
Súčasná fáza prudkých zmien v Európe aj vo svete je pre menej rozvinuté regióny
výbornou príležitosťou na ďalší ekonomický rozvoj. Digitalizácia neodstráni nevýhody
spojené s lokalitou. Rozhodujúca bude kvalita infraštruktúry a adekvátne kvalifikované
pracovné sily. Je veľa ďalších faktorov, ktoré nahrávajú vzdialenejšim a menej
rozvinutým regiónom:
Príslušná informačná infraštruktúra je podmienkou napojenia sa regiónov na digitálnu
a globálnu ekonomiku. Digitálny vek si vyžaduje aj iniciatívu v oblasti odborného
vzdelávania. S globalizáciou stratili vlády priamy vplyv na viacnárodne firmy.
Pri vytváraní národného bohatstva sú regióny veľmi dôležité. V súčasnosti sa musia
učiť, to znamená, že vzdelávacie a vedecko-výskumné inštitúcie musia podporiť
inovácie v priemysle, a tak udržať atraktívnosť regiónu pre investorov.
Regionalizácia sa prejavuje v priemyselných štruktúrach. Sme svedkami celkového
smerovania k špecializácii priemyselnej štruktúry regiónu. Regióny by si mali
zahraničné investície vyberať s určitým zámerom, aby dosiahli súlad medzi infraštruktúrou
výskumu a odborného vzdelávania a profilom špecializácie.
Dosiahnuť, aby tovar a služby vyhovovali potrebám lokálneho trhu je ťiež veľmi
dôležité, pretože hlavným prvkom konkurencie je prispôsobenie sa potrebám používateľa.
Koordinácia aktivít na európskej úrovni môže pomôcť nájsť doplnkové aktivity na
podporu stratégie regionálnej špecializácie. Malo by sa hľadať skôr ideálne rozdelenie
práce medzi stredom, východom a juhom, s prepojením centier špecializácie, než
pokračovať v konkurencii. Objavujú sa základné otázky týkajúce sa budúcnosti Európy
a Európska komisia by mala mať úlohu skôr v rámci všeobecného princípu subsidiarity,
menej poskytovať štrukturálne fondy a viac pôsobiť ako koordinátor regionálnej
politiky.
Takáto stratégia koordinovanej regionálnej politiky znie síce sľubne, ale rôzne
regióny by mali mať rôzne úlohy a kvalitatívne odlišné perspektívy. To je v rozpore
s cieľmi súdržnosti a konvergencie. Čo je ešte problematickejšie - určite budú
regióny, ktoré do takejto schémy nezapadnú a neuspejú. Aj to naznačuje smer k
regionálnej štrukturálnej politike, ktorá je menej zameraná na peňažné transfery
a viac na pomoc regiónom pri budovaní efektívnych inštitucionálnych a industriálnych
systémov, ktoré pritiahnú investície do novej digitálnej a globálnej ekonomiky.