Ako to
často býva, aj v tomto prípade to bolo niekoľko šťastných
okolností, ktoré priviedli týchto dvoch geniálnych ľudí k spoločnej
práci i k spoločnému životu...
Iréne CURIEOVÁ sa narodila v Paríži ako prvá dcéra slávnej Madame
Cure dňa 12. septembra 1897. Po skončení univerzity nastúpila ako preparátorka
(asistentka) v Institut du Radium (Ústav rádia).
Frédéric JOLIOT sa narodil 19. marca 1900 v Paríži ako posledné
zo šiestich detí obchodníka. Roku 1923 skončil Vysokú školu priemyselnej
fyziky a chémie v Paríži a za vynikajúci prospech ho odmenili medailou
Pierra Curieho. Toto kombinované fyzikálno-chemické vzdelanie ho priamo predurčovalo
na výskumy fyzikálnych a chemických vlastností rádioaktívnych látok. Na odporúčanie
riaditeľa tejto školy Paula Langevina, dlhoročného priateľa rodiny
Curieovcov, nastúpil roku 1925 ako mimoriadny preparátor u Márie Curieovej,
riaditeľky ústavu.. Tam sa zaoberá elktrochémiou polónia. V ústave sa
zoznámil s Iréne Curieovou a roku 1926 sa s ňou oženil.
Už roku 1930 sa intenzívne zaoberali štúdiom záhadného žiarenia,
ktoré vznikalo pri bombardovaní berýlia alfa časticami. Vtedy im šťastie
nežičilo, objav neutrónu im unikol doslova o vlások. Nasledujúcimi prácami
však hmotnosť neutrónu zmerali a dokázali jeho nestabilitu voči
beta rozpadu.
Pri ožarovaní hliníka žiarením alfa (z polónia) objavili roku 1934
tzv. Indukovanú alebo umelú rádioaktivitu. Vložili alfa žiarič (polónium)
do hliníkovej nádobky a pozorovali prenikavé žiarenie, kotré pokračovalo
aj po odstránení polónia. Meraním zistili, že intenzita tohto žiarenia s časom
klesá rovnako (exponencionálne) ako pri ostatných rádioaktívnych preparátoch.
Z toho usúdili, že s hliníka vzniká rádioaktívny izotopfosforu. Tento
rádioaktívny izotop fosoru sa s poločasom 3 minúty 15 sekúnd mení na
kremík, pričom vysiela pozitróny.
Objav má dvojaký význam: po prvý raz bol vytvorený umelý rádioaktívny
prvok a po prvý raz bol vyprodukovaný pozitrón v laboratórnych podmienkach.
Takto vyprodukované pozitróny v dobre definovaných laboratórnych podmienkach
sa dali využiť na ďalšie výskumy. Neskôr Joliotovci objavili pozitrónovú
rádioaktivitu i v ďalších atómoch.
Význam objavu ocenila i Švédska kráľovská akadémia a roku
1935 udelila Joliotovcom Nobelovu cenu za chémiu. Frédéric vo svojej reči
prednesenej pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny po prvý raz naznačil
možnosť reťazovej jadrovej reakcie: ak sa nájde reakcia, pri ktorej
jeden neutrón vyrazí z jadra aspoň dva ďalšie, potom nové neutróny
by sa dali využiť na ďalšie reakcie , a tým na vznik reťazovej
jadrovej reakcie.
Roku 1935 sa Frédéric Joliot-Curie stáva profesorom na Collége de
France, kde založil nové laboratórium jadrovej chémie. Krátko nato založil laboratórium
jadrovej syntézy v Ivry pri Paríži.
K tejto perspektívnej problematike sa rýchlo pripojili aj ostatné
laboratória z celej Európy. Pri bombardovaní atómových jadier neutrónmi dochádzalo
k niekoľkým procesom: k zachyteniu neutrónu a vzniku nových
izotopov, emisii gama žiarenia, vzniku nových rádioaktívnych prvkov a podobne.
Prístrojové vybavenie bolo vtedy veľmi jednoduché, rozbor získaných výsledkov
vyžadoval zložité fyzikálne a chemické analýzy, ktoré nemohli byť vždy
jednoznačné a presvedčivé. To bolo podnetom rozličných sporov
medzi jednotlivými laboratóriami. V Berlíne – Dahleme vopred považovali „parížske“
výsledky za podozrivé, nepresvedčivé a pochybné – a naopak. V obidvoch
ústavoch sa tak nemálo úsilia vynakladalo na to, aby sa dokázalo, že výsledky
konkurenčného ústavu sú zlé alebo aspoň nepresvedčivé. Je veľmi
pravdepodobné, že toto plytvanie časom i energiou oddialilo objav štiepenia
uránu, aj keď na druhú stranu, znemožnilo tak vyrobiť nemecku jadrové
zbrane ešte pred koncom 2. svetovej vojny.
Keď koncom roku 1938 Otto Hahn so svojimi spolupracovníkmi dokázali
chemickou cestou štiepenie uránu pri ostreľovaní neutrónmi, Joliot-Curie
krátko nato podal originálny fyzický dôkaz tejto novej jadrovej reakcie a vzápätí
objavili spolu s H. Halbanom a L. Kowalským, že pri štiepení vznikajú
dva až tri nové neutróny. Tým sa otvárala cesta k uskutočneniu reťazovej
štiepnej reakcie. Joliot-Curie sa so svojimi spolupracovníkmi začal zaoberať
meraniami potrebnými pre výpočet jadrového reaktora, pričom predbežné
výsledky uverejnil už roku 1939.
Zakrátko nato sa začala druhá svetová vojna. Ešte pred vpádom
nacistických vojsk do Francúzka sa Joliotovi-Curiemu podarilo za pomoci vojenských
kruhov prepraviť celosvetovú zásobu ťažkej vody (asi 250 kg) do Francúzka
a doslova pred nosom Nemcov odoslal tento vzácny náklad do Anglicka.
Po okupácií Paríža Joliota-Curieho zatkli, ale po prepustení mu umožnili
„zdržiavať sa“ vo svojom laboratóriu, ktoré obsadili nemeckí vedci.
Počas okupácie Francúzka sa Joliot-Curie aktívne zúčastnil
na protifašistickom odboji, keď v jeho laboratóriu vyrábal výbušniny
pre francúzke hnutie odporu. Po vojne ho menovali za hlavného komisára francúzkeho
Komisariátu pre atómovú energiu. V pevnosti Chatillon pri Paríži pod jeho
vedením uviedli do prevádzky prvý francúzky jadrový reaktor Zoe.
Joliot odmietol zúčastňovať sa na vývoji a výrobe
francúzkych jadrových zbraní. Roku 1950 ho aj pre tieto dôvody z funkcie
odvolali.
Dlhodobá práca s rádioaktívnymi preparátmi
zanechala na zdraví manželov Joliotovcov stopy a začala si vyberať
krutú daň. Po dlhej chorobe zomrela Iréne. 17. marca 1956. Frédéric, hoci
bol vtedy už sám ťažko chorý, nastupuje na jej miesto na Sorbonne a preberá
po nej i miesto riaditeľa Ústavu rádia. O dva roky 14. augusta
1958 zomiera v nemocnici Saint Antoine v Paríži...