Autor referátu:
Igor Kulman
Každý atóm sa skladá z jadra a elektrónov, ktoré ho obklopujú. Jadro držia pohromade
obrovské sily, ktoré je obtiažne prekonať. Fyzik Ernest Ruttherford dokázal, že
jadro atómu sa dá rozbiť, keď je bombardované časticami energie. Pretože k tomu
bola potrebná taká veľká sila, aká drží pohromade jadro, neveril, že by sa táto
premena mohla niekedy uskutočniť. Nevzal však v úvahu urán, ktorého atóm je najväčší,
aký sa v prírode vyskytuje. Jadro uránu sa pohybuje na samej hrane nestability.
Pripomína dažďovú kvapku, ktorá sa tak zväčšuje, že sa nakoniec rozdelí na dve.
Stačí len slabá kolízia s neutrónom, aby sa jadro rozštiepilo.
Pritom z jednej ťažšieho prvku vznikajú dva ľahšie. Tomuto procesu sa hovorí štiepenie
jadra a objavili ho v roku 1938 v Berlíne Otto Hahn a Lise Meitnerová. Ich objav
bol prevratný , lebo v procese štiepenia jadra atómu uránu uvoľňuje dva neutróny,
ktoré stačia k rozštiepeniu ďalších dvoch jadier. Tie uvolnia štyri neutróny.
Tento proces môže pokračovať do nekonečna. K spusteniu reťazovej reakcie je potrebné
iba dostatočné množstvo uránu, kritickej masy, ktorá nedovolí aby uvoľnené neutróny
unikli skôr, než spôsobia ďalšie štiepenie. Z hmoty sa stala energia podľa Einsteinovej
rovnice E=mc2 , kde E je energia, m hmota a c rýchlosť svetla vo vákuu.