Difrakcia (ohyb zvukovej vlny na prekážke) je jav charakteristický
pre vlny všeobecne, nielen pre zvukové vlny. Z vlastnej skúsenosti vieme, že zvuk
sa šíri aj za prekážku, ktorá mu stojí v ceste. Napríklad, ak je stereo prehrávač
pustený v izbe s otvorenými dverami, zvuk pociťujeme nielen priamo pred dverami,
ale šíri sa do celej miestnosti.
Tento jav fyzikálne vysvetľuje Huygensov princíp, ktorý hovorí: každý bod vlnoplochy
(vlnoplocha postupného vlnenia je množina bodov, v ktorých má vlnenie v istom
časovom okamihu rovnakú fázu), do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu,
môžeme pokladat za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych
vlnoplochách. Vlnoplocha v ďalšom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých
elementárnych vlnoplôch.
V našom prípade každá molekula vzduchu je sama o sebe zdrojom zvukového vlnenia.
Konečným dôsledkom je difrakcia- ohyb zvukovej vlny na otvore dverí, čím sa zvuk
dostane aj do geometrického tieňa.
Ohybový jav je tým výraznejší, čím je otvor v prekážke pri danej vzdialenosti
od zdroja vlnenia menší a čím je vlnová dĺžka vlnenia väčšia. Najvýraznejší je,
ak je rozmer prekážky porovnateľný s vlnovou dĺžkou vlnenia.