Autor referátu: Zoran
Kupkovič
Atómová vojna už nie je taká nebezpečná po období studenej vojny ako napríklad
atómová elektráreň, v ktorej vznikne požiar. Určité riziko prináša aj mierové
využitie atómovej energie. Aj keď atómové elektrárne a jadrové zariadenia patria
z bezpečnostného hľadiska k najprísnejšie sledovaným, nie je možné ani u nich
ako u každého technického diela vylúčiť možnosť zlyhania, technickú poruchu či
ľudský omyl. Na jednej strane je treba vidieť, že atómové elektrárne predstavujú
dnes alternatívny zdroj energie, ktorý umožní ľudstvu riešiť krízu spôsobenú postupným
vyčerpávaním fosílnych palív. Za normálnej prevádzky je atómová elektráreň nielen
pomerne bezpečné zariadenie, ale aj omnoho menej ohrozuje prírodné prostredie,
ako uholné elektrárne, pri ktorých vznikajú haldy uhlia. Niektoré krajiny, ako
napríklad Francúzsko a Belgicko, ktoré vyrábajú takmer tri štvrtiny výroby elektrickej
energie práve z atómových elektrární a ich skúsenosti jasne ukazujú na prednosti
tohoto spôsobu získavania energie. Na druhej strane počas prevádzky stoviek atómových
reaktorov na celom svete, výskumných aj energetických, došlo k množstvu drobných
aj väčších porúch a v niektorých prípadoch aj k úniku rádioaktívnych látok do
okolitého prostredia. K najväčším haváriám atómových elektrární patrí známa porucha
na americkej elektrárni v Harrisburgu v roku 1979 a na ukrajinskej elektrárni
v Černobyle. V obidvoch prípadoch došlo k havárii v dôsledku vonkajšieho zásahu
do prevádzky elektrárne, ako zlyhanie technického i ľudského faktoru a zhodou
niekoľko málo pravdepodobných, a preto neočakávaných udalostí. Na medzinárodnom
stretnutí o atómovej bezpečnosti vo Viedni 25. augusta 1986 podala sovietska delegácia
tieto informácie o Černobyle : dňa 25. apríla 1986 začali pracovníci černobyľskej
elektrárne znižovať výkon reaktoru typu RBMK za účelom vyskúšať jeden z bezpečnostných
systémov. Následkom chybnej manipulácie sa prehriala chladiaca voda a nastali
dva výbuchy, ktoré vyniesli rádioaktívne látky do výšky 1200 metrov. Hlavné zdroje
žiarenia boli zablokované do 6. mája. Za toto obdobie sa dostalo do prostredia
asi 50 mil. Curie rádioaktivity, z toho asi polovica sa dostala do vzdialenosti
30 km od Černobyľu. Z mesta Pripiať bolo evakuovaných 45 tisíc obyvateľov, z ohrozenej
oblasti celkom 135 tisíc obyvateľov. U týchto ľudí sa predpokladá zvýšená úmrtnosť
na leukémiu atď. Uvedené havárie sú pre ľudstvo dôvodom, ktoré nútia k vážnemu
zamysleniu sa. Varujú pred rizikom plynúcim z podobných havárii nielen mierových
jadrových zariadení, ale predovšetkým oveľa nebezpečnejších vojenských náloží.
Ďalej ukazujú, že je nutné zdokonaľovať a zvyšovať bezpečnosť jadrových elektrární,
naučiť sa ešte lepšie ovládať a zaobchádzať s nimi.